Poznámka editora: Tento článok je úryvkom z kapitoly v novo vydanej knihe Komplexný sprievodca vedou a vierou: Skúmanie konečných otázok o živote a vesmíre.




Myšlienky majú dôsledky a evolučná teória Charlesa Darwina je myšlienka, ktorá mala pre spoločnosť hrozné následky. „Darwinovská teória je vedecká teória... ale to nie je všetko,“ píše filozof Daniel Dennett. "Darwinova nebezpečná myšlienka zasahuje oveľa hlbšie do štruktúry našich najzákladnejších presvedčení, ako mnohí jeho prefíkaní apologéti priznali, dokonca aj sami sebe."

Podľa modernej verzie Darwinovej teórie sa všetko živé nakoniec vyvinulo z jednoduchej formy predkov prostredníctvom procesu prirodzeného výberu, ktorý pôsobí na náhodné genetické mutácie a rekombinácie génov.



Darwinova teória podnietila tri veľké myšlienky s významnými dôsledkami pre ľudstvo.

Len ďalšie zviera
Prvá myšlienka bola, že ľudia nie sú jedineční.

Sám Darwin uznal, že jeho teória zmenšila argumenty pre ľudskú jedinečnosť a v jednom zo svojich zápisníkov napísal, že „je absurdné hovoriť o tom, že jedno zviera je vyššie ako druhé“.2 Sťažoval sa tiež, že „ľudia často hovoria o úžasnej udalosti intelektuálny človek objavujúci sa“, keď v skutočnosti „výzor hmyzu s inými zmyslami je úžasnejší“ .3

Darvinistickí biológovia dnes radi zdôrazňujú, že ľudia sú len ďalšie zviera. Biológ Charles Zuker hovorí, že ľudia nie sú „nič ako veľká mucha“.4 Genetik Glen Evans tvrdí, že „červ predstavuje veľmi jednoduchého človeka“.5 Vedecký novinár píše, že „nie je veľký rozdiel medzi myšami a ľuďmi. ".6 A zosnulý Morris Goodman z Wayne State University tvrdil, že ľudia sú "len mierne prerobené opice podobné šimpanzom."

Podobné tvrdenia tvrdia darvinistickí sociálni teoretici naprieč politickým spektrom. John Derbyshire, bývalý autor konzervatívneho časopisu National Review, kladne tvrdí, že „široký pohľad na ľudskú prirodzenosť implikovaný darwinovskými myšlienkami je v rozpore s pojmom ĽUDSKÝ VÝNIMOČNOSŤ... Pre moderných biológov, informovaných Darwinom, sme len ďalšou vetvou na strome prírody.“ 8 Bioetik z Princetonskej univerzity Peter Singer, politický pokrokár a autor knihy Darwinovská ľavica, súhlasí. Slovami Singera Darwin ukázal "... že sme len zvieratá. Ľudia si predstavovali, že sme oddelenou časťou stvorenia, že medzi nami a vami existuje magická hranica. Darwinova teória podkopala samotné základy celého tohto západného myslenia o mieste nášho druhu vo vesmíre.“9

Prežiť teraz
Druhou skvelou myšlienkou darwinizmu bolo, že príroda je produktom neriadeného procesu. Ako sám Darwin objasnil, prírodný výber je neinteligentný proces, ktorý je slepý do budúcnosti: „Zdá sa, že v premenlivosti organických bytostí a v účinku prirodzeného výberu nie je viac dizajnu ako v priebehu fúkania vetra.“ 10 Prirodzený výber nemôže vyberať nové vlastnosti na základe budúceho cieľa. Uprednostňuje len vlastnosti, ktoré sú momentálne prospešné pre prežitie. Evolúcia prirodzeným výberom je teda „výsledkom neriadeného, ​​neplánovaného procesu“, aby som citoval slová tucta nositeľov Nobelovej ceny, ktorí v roku 2005 vydali vyhlásenie obhajujúce Darwinovu teóriu.

Podľa darwinizmu úžasné biologické vlastnosti ako oko stavovcov, motýlie krídla či systém zrážania krvi nie sú v žiadnom prípade účelovým výsledkom evolúcie. Nie sú zamýšľané produktmi súhry medzi náhodou (náhodné mutácie) a nevyhnutnosťou (prirodzený výber). To isté platí pre vyššie zvieratá, ako sú ľudia. Slovami neskorého harvardského paleontológa Georga Gaylorda Simpsona: „Človek je výsledkom bezúčelného a prirodzeného procesu, ktorý ho nemal na mysli.“ 12 V darwinovskom svetonázore sú ľudské bytosti náhodami prírodnej histórie, nie účelovými výtvormi milujúci tvorca.

Smrť ako Stvoriteľ
Treťou veľkou myšlienkou poháňanou Darwinovou teóriou je, že motorom pokroku v dejinách života je masové vymieranie. Darwin namiesto toho, aby veril, že pozoruhodné vlastnosti ľudí a iných živých vecí odzrkadľujú inteligentný dizajn majstra umelca, stvárnil Toda a Z. zničenie ako náš konečný tvorca. Ako napísal v závere svojho najznámejšieho diela: „Tak z vojny prírody, z hladu a smrti priamo vyplýva ten najvznešenejší predmet, aký si vieme predstaviť, totiž plodenie vyšších zvierat.“

Už viac ako 150 rokov tieto tri darwinovské myšlienky formujú sociálne presvedčenia a činy prakticky vo všetkých oblastiach ľudského života, vrátane rasových vzťahov, medicíny, ochrany životného prostredia, trestného súdnictva, etiky a náboženstva.

https://evolutionnews.org/2022/01/how-has-darwinism-negatively-impacted-society/