Bezdrôtový textový komunikátor.

Program v mikrokontroléri PIC16F1454:
USB:
Procesor PIC16F1454 má v sebe implementovaný USB modul. Jeho súčasťou je transceiver, ktorý sa stará o elektrické kódovanie bitov. (To, čo som popisoval na začiatku.) Najprv si ale musíme oscilátor PIC obvodu nastaviť na 48 MHz. Ďalej USB modul obsahuje jednotku SIE (Serial Interface Engine), ktorá vypĺňa pakety a paketové sekvencie za nás. Nemusíme sa teda starať o štruktúru paketov ani o vytváranie paketových sekvencii. To všetko robí jednotka SIE. Pri programovaní sa teda môžeme venovať čisto len dátam. -USB modul sa ovláda pomocou zapínania/vypínania bitov v ovládacích registroch. Jeho aktuálny stav sa dá zisťovať čítaním bitov v stavových registroch. Začína sa samozrejme zapnutím USB modulu. Stane sa tak nastavením bitu č.3 v registri UCON (USB Control Register) do 1. Tento bit sa volá USBEN. -Register UCON má ako každý iný svoju fyzickú adresu v pamäti PIC obvodu. Tá ale nie je pre nás podstatná. Pri programovaní v prostredí MPLAB stačí písať symbolické názvy a kompilátor si adresy doplní. Podobne pri bitových operáciách nemusíme písať číslo bitu. Stačí názov. (Názvy sa pamätajú lepšie, ako čísla.)
Po zapnutí USB modulu sa do pamäti RAM automaticky namapuje od adresy 0x20 tzv. Buffer Descriptor Table (BDT). Jedná sa o 8 riadiacich registrov pre endpointy. 4 sú pre endpoint 0 out a 4 pre endpoint 0 in:

Adresa : Názov registra:

0x20 BD0STAT (out)
0x21 BD0CNT (out)
0x22 BD0ADRL (out)
0x23 BD0ADRH (out)
0x24 BD0STAT (in)
0x25 BD0CNT (in)
0x26 BD0ADRL (in)
0x27 BD0ADRH (in)

Registrom BD0CNT sa nastavuje dĺžka pamäte endpointu v bajtoch. Samozrejme musí byť rovnaká, akú máme nastavenú v Endpoint deskriptoroch. Pre endpointy 0 in a 0 out máme nastavených 8 bajtov.
Registre BD0ADRH a BD0ADRL sú spolu a tvoria dohromady16 bitovú hodnotu. Zapisuje sa do nich adresa, kam v RAM-ke procesora PIC má byť umiestnená pamäť endpointu. Ja som zvolil pre endpoint 0 out adresu 0x0220 a pre endpoint 0 in adresu 0x0228. Čiže od adresy 0x0220 sa číta 8 bajtov a od adresy 0x0228 sa zapisuje 8 bajtov.
Register BD0STAT je riadiaci, kde majú význam jednotlivé bity. Nastavením bitu 7 (UOWN) do 1, odovzdáme endpoint (jeho pamäť+príslušnú BDT) do vlastníctva jednotky SIE. Keď sa potom bit UOWN sám automaticky nastaví späť do 0 znamená to, že jednotka SIE odovzdala riadenie endpointu naspäť užívateľovi (programu). Vtedy si môžeme zvoliť, či a aký typ dátového paketu budeme posielať/prijímať. Či to bude typ DAT0 alebo DAT1. Ovláda sa to bitmi 6 (DTS) a 3 (DTSEN). Keď bit DTS je 1 znamená to, že aktuálny dátový paket ktorý sa bude posielať/prijímať, je typu DAT1. Keď bit DTS je 0 znamená to, že sa bude posielať/prijímať dátový paket typu DAT0. Je samozrejme vecou programátora zabezpečiť, aby bolo dodržané striedanie DAT0, DAT1, DAT0..... (O význame ktorého už bola reč.) Môžeme sa tiež rozhodnúť odpovedať STALL paketom (napr. v prípade chybnej alebo neexistujúcej požiadavky od PC. V takom prípade nastavíme bit 2 (BSTALL) do 1. -Nakoniec bitom DTSEN=1 sa ešte zapne samotné to odoslanie/príjem zvoleného dátového alebo chybového paketu a bitom UOWN=1 odovzdáme endpoint jednotke SIE, ktorá uskutoční prenos. -Keď popísanú procedúru vykonáme v registri BD0STAT(out) (čiže toho, ktorý sa týka výstupného endpointu), bude uskutočnený príjem dát z PC. Keď popísanú procedúru vykonáme v registri BD0STAT(in) (čiže toho, ktorý sa týka vstupného endpointu), bude uskutočnené vysielanie dát do PC. -Po skončení prenosu odovzdá jednotka SIE riadenie endpointu naspäť užívateľovi (programu). Spoznáme to tým, že bit UOWN sa sám opäť nastaví na hodnotu 0. -V čase, keď je endpoint v rukách jednotky SIE, je význam niektorých bitov v registri BD0STAT zmenený. Tými najdôležitejšími sú bity 2 až 5. V nich je totiž uložená hodnota PID, čiže identifikačného čísla token paketu z posledného prenosu. Tú využije programátor v programe, lebo z nej zistí, či PC poslal IN, OUT alebo SETUP token paket.
Poďme teraz naspäť do registra UCON, v ktorom je bit na zapnutie USB modulu zvaný USBEN. Ďalší bit, ktorý je v tomto registri dôležitý, je bit 4 (PKTDIS). Ten sa automaticky nastaví do 1 po tom, čo bol prijatý SETUP token paket. On zablokuje jednotku SIE, aby nespracovávala ďalšie pakety. To preto, aby mal užívateľ (program) čas obslúžiť tento aktuálny SETUP paket aj s príslušnou požiadavkou od PC. Potom nastaví bit PKTDIS naspäť do 0 a príjem ďalších SETUP paketov môže pokračovať. (Povolí jednotke SIE prijať ďalší SETUP paket.) V registri UCON je ešte jeden užitočný bit 5 (SE0). S názvom SE0 sme sa už stretli v popise USB komunikácie. Jedná sa o zmiznutie napätia na USB zbernici (koncová nula). Keď sa bit SE0 nastaví do 1 znamená to, že bola detekovaná koncová nula na zbernici. Bit slúž len na čítanie. (Nie je možné meniť jeho stav programom.)
Ďalší register, ktorým sa konfiguruje USB modul procesora, má názov UCFG (USB Configuration Register). Prvý dôležitý bit v ňom je bit 2 (FSEN). Ním si zvolíme, na ktorý z pinov USB portu sa pripojí ten odpor, o ktorom už bola reč na začiatku. Keď nastavíme FSEN do 1, odpor sa pripojí na pin D+. Tým počítač zistí, že k USB zbernici bolo pripojené nejaké zariadenie, ktoré bude komunikovať rýchlosťou Full speed (12 Mbit/s). Keď FSEN nastavíme do 0, odpor sa pripojí na pin D-. Vtedy počítač zistí, že bolo pripojené zariadenie, ktoré bude komunikovať rýchlosťou Low speed (1.5 Mbit/s). -Ďalší dôležitý bit registra UCFG, je bit 4 (UPUEN). Jeho nastavením do 1 fyzicky vykonáme to pripojenie odporu k zvolenému pinu. Od toho okamihu začne PC posielať nášmu zariadeniu kontrolné (SETUP) pakety.
Ďalší dôležitý register je statusový. Volá sa USTAT (USB Status Register). Je možné z neho len čítať. Prvý dôležitý bit je 2 (DIR). Ak je jeho hodnota 1 znamená to, že posledná transakcia bola IN token (tj dáta sa posielali do PC). Ak je jeho hodnota 0 znamená to, že posledná transakcia bola OUT token (tj dáta boli prijaté od PC). -Ďalšie dôležité bity v registri USTAT sú bity 3 až 6. Jedná sa o 4 bity, v ktorých je uložené číslo endpointu, ktorého sa týkala posledná transakcia.
Posledný register, ktorým sa nastavujú vlastnosti USB prenosu, sa volá UEPn (USB Endpoint n Control Register), pričom za „n“ treba dosadiť číslo endpointu. Napr.: UEP0. Aktivujú sa ním endpointy a nastavujú vlastnosti konkrétneho čísla endpointu, pričom do jedného čísla sú zahrnuté dva endpointy – tj. in a out (napr. 0 in a 0 out). Z toho vyplýva, že koľko máme čísel endpointov, toľko UEPn registrov treba nastaviť. -Prvý dôležitý bit tohto registra je 1 (EPINEN). Keď tento bit zapneme do 1, nastavíme si svoj endpoint ako vstupný (INPUT). Samozrejme INPUT je to z pohľadu počítača, čiže endpoint bude slúžiť len na odosielanie dát do PC. -Ďalší dôležitý bit je 2 (EPOUTEN). Keď tento bit zapneme do 1, nastavíme si svoj endpoint ako výstupný (OUTPUT). Samozrejme OUTPUT je to z pohľadu počítača, čiže tento endpoint bude slúžiť len na príjem dát z PC. Keď obidva tieto bity nastavíme do 1, číslo endpointu bude slúžiť aj na odosielanie aj na príjem dát. (Tj aktivujú sa pod týmto číslom dva endpointy: IN a OUT) -Ďalší dôležitý bit je 3 (EPCONDIS). Keď necháme tento bit na 0, povolíme pre náš endpoint SETUP dátové pakety od PC. Keď nastavíme bit do 1, zakážeme ukladanie SETUP dátových paketov do tohto endpointu. Budú fungovať len IN a/alebo OUT prenosy (podľa toho, ako sme si nastavili bity EPINEN a EPOUTEN). Posledným dôležitým bitom registra UEPn je bit 4 (EPHSHK). Ak ho nastavíme do 1, povolíme pre náš endpoint handshake pakety. (To sú tie ACK, NAK, STALL, ktoré slúžia na potvrdzovanie/odmietanie dát). Typicky sa zakazujú pri izochrónnom prenose, aby nespomaľovali komunikáciu. Taký prenos tu ale nepoužívame, takže bit EPHSHK zapneme a ACK tým povolíme. Je tam ešte jeden bit, bit 0 (EPSTALL). Keď ho nastavíme do 1, zablokujeme tento endpoint. Naše zariadenie bude potom počítaču pri pokusoch o komunikáciu s týmto endpointom posielať automaticky STALL pakety (oznamujúce chybu prenosu).
V našom projekte USB vysielačky využívame (ako už vieme) okrem endpointu 0 ešte ďalší endpoint č. 1. Čiže dokromady 4 endpointy:

1. EP0 OUT
2. EP0 IN
3. EP1 OUT
4. EP1 IN

K aktivácii endpointov 0 použijeme práve naposledy spomínaný register UEPn. V tomto prípade konkrétne UEP0. Bity  EPINEN a  EPOUTEN v ňom nastavíme na 1, čím aktivujeme IN aj OUT endpointy 0. Hneď po tom sa nám namapuje od adresy 0x20 pamäti RAM už spomínaná oblasť BDT (Buffer Descriptor Table), skladajúca sa zo 4 registrov pre každý endpoint zvlášť. Pre endpointy 0 necháme bit EPCONDIS vypnutý, pretože chceme ich využívať na SETUP dátové prenosy. Samozrejme necháme tiež zapnutý aj bit  EPHSHK, pretože handshake pakety (ACK, NAK, STALL) potrebujeme v našom type prenosu.
Ďalej si aktivujeme aj obidva endpointy č. 1. Tj v registri UEP1 nastavíme bity EPINEN a  EPOUTEN na 1. Bit  EPCONDIS však nastavíme na 1, pretože nechceme, aby nám na endpoint 1 chodili SETUP pakety. Budeme ho používať čisto len na prenos užívateľských dát. Bit EPHSHK necháme zapnutý, lebo handshake pakety sú vyžadované aj tu. Od chvíle, keď toto všetko spravíme, namapujú sa do pamäti RAM ďalšie dve štvorice registrov BDT), pre obsluhu endpointov 1. Celá pamäť bude potom vyzerať takto:

Adresa : Názov registra:
EP0 OUT:
0x20 BD0STAT (out)
0x21 BD0CNT (out)
0x22 BD0ADRL (out)
0x23 BD0ADRH (out)
EP0 IN:
0x24 BD0STAT (in)
0x25 BD0CNT (in)
0x26 BD0ADRL (in)
0x27 BD0ADRH (in)
EP1 OUT:
0x28 BD1STAT (out)
0x29 BD1CNT (out)
0x2A BD1ADRL (out)
0x2B BD1ADRH (out)
EP1 IN:
0x2C BD1STAT (in)
0x2D BD1CNT (in)
0x2E BD1ADRL (in)
0x2F BD1ADRH (in)

Dĺžka pamätí pre endpoint 1 je nastavená na 64 bajtov. Tj do oboch registrov BD1CNT som vložil hodnotu 64.  Adresa BD1ADRH(out): BD1ADRL(out) je nastavená na 0x02A0 a BD1ADRH(in): BD1ADRL(in) na 0x01A0. To znamená, že od adresy 0x02A0 sa začína oblasť 64 bajtov dát, ktoré posiela PC do nášho zariadenia a od adresy  0x01A0  začína oblasť 64 bajtov dát, ktoré odosielame počítaču. Prenos týchto dát sa ovláda registrami BD0STAT(in/out) ako som už popísal. Jedná sa o užívateľské dáta, a ich prenos sa rozbehne po skončení procesu enumerácie.
Každá úspešne dokončená paketová sekvencia sa končí tým, že PIC mikrokontrolér nastaví bit TRNIF do 1, čím sa vyvolá prerušenie hlavného programu a skočí sa na riadok 4 programu. Tam sa musí nachádzať odkaz na podprogramy, ktoré vzniknutú situáciu na USB zbernici obslúžia. O štruktúru paketov a paketových sekvencii sa programátor nemusí starať. O to sa stará jednotka SIE implementovaná do USB modulu mikrokontroléra. Na nasledujúcom obrázku je vidno, ako to vyzerá:



Dole je nakreslený milisekundový rámec, do ktorého sa ukladajú transakcie pre jednotlivé zariadenia pripojené k USB zbernici. Medzi nimi je aj naša transakcia. Rámec začína SOF paketom obsahujúcim poradové číslo rámca. Toto číslo sa automaticky ukladá do dvojice registrov UFRMH, UFRML. (Jedná sa o 11 bitovú hodnotu, preto sú dva.) Čísla rámcov v projekte nevyužívame. Spomínam to len pre zaujímavosť.-Ďalej v rámci nasledujú dátové transakcie, z ktorých jedna (na obrázku), je tá naša. Je tam uvedený príklad SETUP paketovej transakcie. Každá dielčia paketová sekvencia vyvolá prerušenie TRNIF a programátor ju musí správne obslúžiť podľa postupu, ktorý som už podrobne popisoval na začiatku. Prerušenia TRNIF sa samozrejme musia najprv aktivovať. Na to slúži register UIE a v ňom bit 3 (TRNIE), ktorý nastavíme do 1. To ale nie je všetko. Treba ešte zapnúť bit 2 (USBIE) v registri PIE2. Ním povoľujeme všetky prerušenia z USB portu. (Je ich viac.) Keď nastane ktorékoľvek z prerušení týkajúcich sa USB, nastaví sa automaticky bit USBIF, ktorý je v registri PIR2, do 1. Potom treba ešte zapnúť bity 7 (GIE) a 6 (PEIE) v registri INTCON. Bitom GIE (Global Interrupt Enable) sa totiž zapínajú všetky prerušenia celkovo. Bitom PEIE sa zapínajú všetky prerušenia od periférii. (USB port patrí medzi periférie. Periférii existuje viac.) Takže po nastavení bitov GIE, PEIE, USBIE a TRNIE do 1, zapneme prerušenia vyvolávané úspešne dokončenými paketovými sekvenciami. Od tej chvíle bude bit TRNIF spôsobovať prerušenie programu a skok na riadok 4 programu. Jeho vynulovaním prerušenie skončí. Vynulovať ho musí samozrejme užívateľ (program). -Bit TRNIF sa nachádza v registri UIR.
Je ešte jedno prerušenie na ktoré treba reagovať. Zapína sa pomocou bitu URSTIE. (Samozrejme bity GIE, PEIE, USBIE musia byť už zapnuté.) Jedná sa o stav RESET na zbernici. Vyvolá ho PC tým, keď po dobu dlhšiu ako 10 milisekúnd zmizne napätie z linky. Nastáva napríklad pred začatím dátovej transakcie, ktorá obsahuje adresu pre zariadenie. (Ako som už spomínal na začiatku.) Vtedy sa automaticky nastaví bit URSTIF do 1, čím sa vyvolá prerušenie a skočí na riadok 4 programu. Užívateľ (program) si potom zapíše pridelené číslo adresy do registra UADDR a vynuluje bit URSTIF, aby hlavný program mohol pokračovať. Od tej chvíle bude zariadenie reagovať už len na token pakety s touto adresou. Stav RESET sa ešte používa aj pri zobudení zariadenia zo spánku, ale režim spánku v našom projekte nevyužívame.
Takže: Programátor musí mať v podprogramoch uložené k dispozícii všetky deskriptory ktoré boli použité pri enumerácii, a pomocou podmienok reagovať na prípadné požiadavky zasielané z PC vo forme SETUP data paketov. Všetky tieto požiadavky musí obslúžiť zaslaním požadovaného deskriptora(ov). Neexistuje totiž fixne dané poradie, v akom ich bude PC priebežne žiadať. Niektoré môžu byť vyžadované aj viac krát za sebou. Fixne je daný len začiatok enumerácie.

SPI:
Ďalším druhom komunikácie ktorý používame v našom projekte je SPI. Pomocou nej sa komunikuje s bezdrôtovým modulom RFM69W. Využíva k prenosu 4 vodiče: zapínací, hodinový (CLK), dátový vstupný (MISO) a dátový výstupný (MOSI). Skratka MISO znamená „Master Input Slave Output“ (vstup dát do PIC a výstup dát z RF modulu). Skratka MOSI znamená  „Master Output Slave Output“ (výstup dát z PIC a vstup dát do RF modulu). PIC obvod je totiž v komunikácii s RF modulom master. -Napriek tomu, že PIC16F1454 má SPI modul v sebe už implementovaný, nevyužívam ho. Spravil som to softvérovo. (Viac sa mi to tak páči.) Na linke SPI môže byť paralelne pripojených viac slave zariadení a mikrokontrolér pomocou zapínacieho vodiča si vyberá, s ktorým bude komunikovať. Pre každé zariadenie musí byť preto vyhradený jeden samostatný pin na zapínanie/vypínanie komunikácie. Takže koľko zariadení je na linke, toľko zapínacích pinov potrebuje.



Na obrázku sú tieto piny nazvané SS (s negáciou). V niektorých prípadoch sa totiž komunikácia povoľuje vypnutím napätia na zapínacom vodiči. Čiže keď je na vodiči napätie, modul je komunikačne neaktívny. Tento pin sa môže v rôznych prípadoch (pri rôznych moduloch komunikujúcich cez SPI), volať rôzne. V prípade modulu RFM69W sa volá NSS:



Písmeno „N“ znamená, že je tiež negovaný, čiže komunikácia s RF modulom sa zapína vypnutím napätia na vodiči NSS.
Samotná komunikácia prebieha tak, že na dátovom vodiči sa zapína/vypína napätie. Zapnutý stav je log.1 a vypnutý stav log.0. Samotné zapínanie a vypínanie na dátovom vodiči však nestačí. Aby príjemca považoval aktuálnu logickú úroveň za platnú, musí sa ešte na hodinovom vodiči SCK objaviť napätie. Vo chvíli, keď na hodinovom vodiči naskočí napätie, zapíše si príjemca aktuálny logický stav do registra, ako platný:



Čiže ak povedzme na vodiči MOSI drží PIC obvod nulové napätie (vypnutý stav) a počas tohoto stavu zapne na vodiči SCK napätie z 0 na 5 Volt, zapíše si RF modul do svojho interného registra tento bit ako log.0 Krátko na to však musí napätie na vodiči SCK zase vrátiť späť do 0 Volt, aby bola linka pripravená k prenosu ďalšieho bitu. Ak však na vodiči MOSI po zapnutí SCK napätie je, RF modul tento stav vyhodnotí ako log.1 a zapíše si ju do registra. Zmeny napäťových stavov na hodinovom vodiči SCK riadi výhradne Master, čiže v našom prípade PIC obvod. Ako ale prebieha čítanie dát z modulu RF? Je to rovnako jednoduché. Master posiela na hodinovom vodiči impulzy a na linke MISO číta logické stavy z RF modulu. Čiže: PIC obvod zapne na vodiči SCK napätie z 0 na 5 Volt a potom číta, aký stav je na vodiči MISO. Ak tam nič nie je, znamená to log.0 (a zapíše si ju do registra.) Ak tam však napätie je, znamená to log.1 (a zapíše si ju do registra). Potom napätie na vodiči SCK stiahne späť do 0 Voltov. Linka je tak pripravená k prenosu ďalšieho bitu. Potom znovu zapne SCK, číta stav na MISO a opäť vypne. Takto sa to opakuje 8x. Prenáša sa totiž vždy len 8 bitov. Príjemca si bity ukladá jeden vedľa druhého od najvyššieho po najnižší do 8 bitového registra, ktorého hodnotu potom spracuje. Keď je všetkých 8 bitov prenesených, master zapne na vodiči NSS napätie, čím vypne komunikáciu s RF modulom. Je to zároveň signál, že prenesený bajt je platný a môže sa jeho hodnota spracovať. Pri zahájení ďalšieho prenosu bajtu, musí master (PIC obvod) napätie na linke NSS opäť vypnúť. Tým znovu aktivuje komunikáciu. Atď... Tento proces sa stále opakuje.
Dĺžka trvania impulzov a vypnutých stavov na vodiči SCK závisí na rýchlosti prenosu, akú podporuje RF modul a akej je schopný PIC obvod. Modul RFM69W podporuje maximálnu frekvenciu hodinových impulzov 10 MHz. To znamená rýchlosť prenosu 10 Mbit/s. Napätie na vodiči SCK môže teda trvať najkratšie 50 nanosekúnd v zapnutom a 50 nanosekúnd vo vypnutom stave. Kratšie časy už budú robiť problémy. Ja som zvolil rýchlosť podstatne pomalšiu. Približne 1,2 Mbit/s. Úplne to stačí pre naše účely. A je tým zabezpečená aj vysoká miera spoľahlivosti prenosu s dostatočnou rezervou rýchlosti.

Komunikácia s modulom RFM69W.
Modul RFM69W obsahuje 85 registrov, ktorými sa nastavujú jeho vlastnosti a činnosť. Niektoré bajty či jednotlivé bity sú iba na čítanie. Iné na čítanie aj zápis. Každá adresa má svoje číslo od 0 do 85 a svoj špecifický význam, popísaný v data-liste modulu. V niektorých prípadoch majú svoj význam len jednotlivé bity registra, ktorými sa niečo zapína alebo vypína. Keď chceme do nejakého registra RF modulu zapisovať, najskôr  sa pošle číslo adresy. Toto číslo musí mať však svoj najvyšší bit nastavený do 1. Tým modul zistí, že na adresu budeme zapisovať. Samotné číslo adresy je teda len zvyšných 7 bitov bajtu (7 bitové číslo). Vypadá to celé takto:

1. Vypneme na vodiči NSS napätie. (Tým zahájime prenos.)
2. Pošleme do modulu číslo adresy. Napr. 0x04 čiže 00000100. Pretože však do adresy chceme zapisovať, musíme ešte najvyšší bit nastaviť do 1. Takže posielané číslo bude v skutočnosti: 10000100. RF modul tým zistí, že do adresy bude zapisovať.
3. Hneď potom pošleme druhé číslo - tj tú hodnotu, ktorá má byť do registra zapísaná. Napr. 0x12, čo v dvojkovej sústave dáva číslo: 00010010. RF modul ju tam zapíše.
4. Zapneme na vodiči NSS napätie. (Prenos skončený.)
Podobne vyzerá aj čítanie z adresy:

1. Vypneme na vodiči NSS napätie. (Tým zahájime prenos.)
2. Pošleme do modulu číslo adresy. Napr. 0x14 čiže 00010100. Lenže pretože z adresy chceme čítať, ponecháme najvyšší bit 0. RF modul tým zistí, že obsah adresy bude posielať.
3. Hneď potom začne RF modul posielať obsah registra na tej adrese. V tomto kroku budeme teda čítať jeho hodnotu postupne po jednotlivých bitoch na na vodiči MISO. (Príde hodnota 0x40, čiže: 01000000)
4. Zapneme na vodiči NSS napätie. (Prenos skončený.)

Takže takýmto spôsobom sa z modulu číta a do modulu zapisuje pomocou SPI. Teraz už len treba vedieť, na čo ktorý register slúži a čo sa ním nastavuje resp. číta. Na to slúži datasheet od modulu RFM69W, kde výrobca všetko podrobne popísal.

Činnosť modulu RFM69W
Tento modul je široko konfigurovateľný. Dajú sa ním prenášať dáta po paketoch, ale i kontinuálne (čo je dobré napr. na digitálny prenos zvuku). Maximálna rýchlosť ktorú modul podporuje je 300 kbit/s (v režime FSK). V prípade paketového prenosu sa dáta umiestňujú do tzv pamäti FIFO (First In First Out), ktorá začína na adrese 0 a je veľká podľa toho, ako si nastavíme v jednom s nastavovacích registrov. Maximálne môže byť nastavených 255 bajtov. Dá sa nastaviť aj kedy sa má paket začať odoslať – či vtedy keď je nastavená veľkosť pamäte FIFO plná, alebo okamžite keď do nej vstúpi prvý bajt. -Ďalšia vec, ktorá sa na module nastavuje je druh rádiovej modulácie. Dajú sa nastaviť dve: FSK (Frequency Shif Keying – kľučovanie frekvenčným posunom) alebo OOK (On Off Keying – kľúčovanie zapínaním, vypínaním). V prípade modulácie FSK vysielač prepína medzi dvomi rôznymi frekvenciami. Keď vysiela na jednej frekvencii znamená to log.0, keď vysiela na druhej, log.1. To, ako sú tieto dve frekvencie od seba vzdialené je dané frekvenčným zdvihom, ktorý sa dá nastaviť. V prípade textovej USB vysielačky je jeho východzia hodnota nastavená na 1.281 kHz. Dá sa tiež nastaviť aj plynulosť prechodu medzi týmito dvomi frekvenciami pri vysielaní. Na to slúži Gaussov filter a tzv „rampa“. Štandardne mám Gaussovov filter vypnutý a rampu nastavenú na 1 milsekundu, čiže prechod medzi frekvenciou 1 a frekvenciou 2 prebehne za 1 milisekundu). Tento čas samozrejme nesmie byť dlhší, ako je charakteristické pre aktuálnu prenosovú rýchlosť. Tú mám defaultne nastavenú na najkratšiu možnú, tj 488.289 bit/s, čím sa zvýšil dosah textovej vysielačky. Prioritou nášho zariadenia je totiž čo najväčší dosah a spoľahlivosť prenosu. (Na prenos textu, riadiacich povelov, meracích dát a regulácie nie je treba veľkú prenosovú rýchlosť.) Ďalší parameter ktorý sa nastavuje je šírka pásma prijímača. Tá musí byť samozrejme dostatočne veľká na to, aby sa do nej zmestil spomínaný rozdiel medzi oboma frekvenciami (frekvenčný zdvih). Všeobecne platí, že zdvih musí byť polovicou šírka pásma. Tú používam najmenšiu akú modul ponúka, pretože čím je menšia, tým má prijímač menší šum a tým je teda citlivejší. To má automaticky vplyv na dosah, ktorý sa tým navýši. Východzia hodnota šírky pásma v zariadení je preto 2.604 kHz. Pre mód FSK sa menej nastaviť nedá. Zdvih 1.281 kHz sa do tohto okna bez problémov zmestí a je približne polovičný. -Šírka pásma je daná prenosovou rýchlosťou ktorá ju nesmie presahovať, čiže max. 2.604 kbit/s. V praxi však radšej o čosi menšia.
Teraz popíšem, ako vyzerá rádiový paket. Začína sa tzv. preambulou, ktorej dĺžka v bajtoch sa dá nastaviť. Štandardne ju mám 3 bajty. (Dá sa dať aj nulová. Vtedy je vypnutá.)  Preambula je pravidelné striedanie bitov 01010,... dôsledkom čoho vysielač pravidelné prepína medzi frekvenciou 1 a frekvenciou 2. Na tomto striedajúcom sa úseku si prijímač protistrany zosynchronizuje hodiny a nameraným časom bude odmeriavať zvyšné bity paketu. Ďalšia časť paketu je voliteľná. je to tzv „Sync word“, čiže synchronizačné slovo. Mám ju povolenú. Jej dĺžka sa dá nastaviť. Defaultne je na 3 bajty. Jedná sa o čísla zvolené užívateľom, ktoré identifikujú paket v éteri. Je to teda akési „Identifikačné číslo“. Je vhodné ho však zvoliť tak, aby sa v ňom nevyskytovala dlhá rada núl alebo jednotiek za sebou a zároveň aby ich striedanie bolo čo najnepravidelnejšie. Identifikácia prijímacou stranou bude tak spoľahlivejšia. Ja som zvolil čísla D7 17 87 (hexadecimálne) čo dvojkovo dáva sekvenciu: 11010111 00010111 10000111. Myslím, že je to dostatočne nepravidelné a zároveň tam nie sú príliš dlhé rady rovnakých stavov. Prijímač pri vyhodnocovaní čísla Sync word postupuje tak, že akonáhle narazí na nezhodu, zvyšné bity už neskúma a paket zahodí. Dá sa nastaviť aj počet tolerovaných chýb v bitoch (napr. 1 bit), takže keď prijímač narazí na nezhodu v jednom bite pokračuje vo vyhodnocovaní ďalej. Maximálne je možné nastaviť 7 tolerovaných chybných bitov.. Defaultne to mám na 0. -Preambula ani synchronizačné slovo nie sú dostupné v pamäti FIFO. Sú len internou záležitosťou RF modulu. -Nasledujúca oblasť paketu je takisto voliteľná a jedná sa o adresu zariadenia (uzla), čiže ďalšie identifikačné číslo. Toto sa už ukladá do FIFO pamäti a je preto je dostupné užívateľovi. Ja ho ale nevyužívam, preto ho mám vypnuté. -Nasledujúca oblasť paketu sú samotné dáta správy, ktorú chceme preniesť. Veľkosť FIFO pamäte sa dá nastaviť max. na 255 bajtov. Východzia hodnota v zariadení je 5 bajtov. (V hlavnom programe sa dá nastaviť max. iba do 50 bajtov, pretože dĺžka USB paketu je 64 bajtov, pričom zvyšok používam na prenos pomocných dát). -Posledná oblasť paketu je kontrolný súčet CRC, skladajúci sa z dvoch bajtov. (Čiže je to 16 bitové číslo.) Vysielač jeho hodnotu vypočíta z odosielaných dát a umiestni na koniec paketu. Prijímač si z prijatých dát vypočíta taký istý kontrolný súčet a porovná jeho hodnotu s tou prijatou v pakete. Ak sa zhodujú, dáta boli prijaté správne. Ak nie, prijímač prijatý paket zahodí. Kontrolný súčet je tiež voliteľnou súčasťou paketu. Ja ho mám zapnutý, pretože spoľahlivosť prenosu patrí medzi hlavné priority textovej USB vysielačky. CRC sa samozrejme neukladá do pamäti FIFO. Je to interná záležitosť modulu. Mám to nastavené tak, že keď CRC je vyhodnotený správne, zapne sa na pine DIO0 modulu napätie. Toto napätie je vedené z RF modulu na pin RA5 PIC obvodu, kde vyvolá prerušenie hlavného programu. Pin RA5 je nakonfigurovaný ako vstupný a sú na ňom povolené prerušenia. Piny portu „A“ sa konfigurujú v registri TRISA, pričom bit 5 nastavíme do 1. Číslo 1 sa podobá na písmeno I (Input), preto to tak spravili, že jednotkou nastavujeme pin ako vstupný. Nulou ho zas nastavujeme ako výstupný, pretože 0 sa podobá na písmeno O (Out). Pin RA5 má teda vysoký odpor lebo je nakonfigurovaný ako vstupný. Povolenie prerušenia od konkrétneho pinu portuA sa nastavuje v registri IOCAP (Interrupt On Change portA Positive edge register) - teda povolenie prerušenia od pozitívnej, tj nábežnej hrany impulzu. Inými slovami: keď sa na pine RA5 objaví napätie, táto skutočnosť vyvolá prerušenie hlavného programu v PIC obvode, čím skočí na riadok 4. Keby sme chceli vyvolávať prerušenie na spádovej hrane impulzu (čiže prerušenie nevyvolá objavenie sa napätia, ale až jeho zmiznutie), použili by sme register IOCAN (písmeno „N“ znamená Negative). Čiže v registri  IOCAP nastavíme bit 5 do 1 a tým povolíme prerušenia od pinu č.5 na porte „A“.
Bezdrôtový modul RFM69W má 6 pinov, ktorých význam sa dá konfigurovať. Volajú sa  DIO0,  DIO1, DIO2,  DIO3, DIO4,  DIO5. Konfigurujú sa v registroch RF modulu. Z nich používam len pin DIO0. Jeho význam pri príjme je ten, aby oznámil PIC obvodu, že bol prijatý paket a bol prijatý správne (CRC sa zhodujú). To je signál pre PIC obvod, aby prerušil hlavný program a prečítal prijaté dáta z FIFO pamäti RF modulu. -Pri vysielaní má však pin DIO0 iný význam. Keď PIC obvod prijme z počítača cez USB správu ktorú má odvysielať, preruší sa hlavný program a počas prerušenia začne PIC obvod posielať do FIFO pamäti RF modulu túto správu, ktorý ju okamžite začne vysielať. Keď už je RF modul s vysielaním hotový, zapne na pine DIO0 napätie. Toto napätie je pre PIC obvod signál, aby ukončil prerušenie a vrátil sa späť k hlavného programu.
V skratke ešte spomeniem ten druhý typ modulácie, OOK (On Off Keying). I keď sa dá v programe zvoliť,  ja ho nepoužívam, lebo som s ním nemal dobré skúsenosti. Dôvodom je väčší vplyv rušenia na chybovosť prenosu, nakoľko sa jedná o zmeny amplitúdy, lebo zapnutý signál = log.1, vypnutý signál = log.0. Počas vypnutého signálu (log.0), môže nejaké rušenie z vonku spôsobiť falošné nabehnutie log 1 a prijímač potom CRC vypočíta špatne. Paket tak skončí zahodený. V hlavnom okne programu je 5 nastavení súvisiacich s OOK moduláciou, ktoré sú neaktívne. Aktivujú sa jej zvolením. Ich popis však vynechávam z hore spomenutých dôvodov. Odporúčam používať výhradne FSK. -Paket teda reálne vyzerá takto:

Preambula (1010...)
Synchronizačné slovo (ID paketu)
Dáta správy
2 bajty kontrolného súčtu CRC

Z toho všetkého čo som tu popísal vyplýva, že po zapnutí textovej vysielačky (tj po zasunutí do USB portu), sa modul RFM69W musí najprv inicializovať - čiže vykonať prvotné nastavenia, ktoré uvedú modul do funkčného stavu. V našom prípade je to konkrétne 35 čísel, ktoré sa zapíšu do 35 rôznych adries registrov. Vypíšem zoznam tých čísel a adries kam idú, vrátane stručného popisu významu: Adresa Hodnota Popis

0x02 00000000 Bitmi 5-6 je nastavený paketový mód prenosu informácii
Bitmi 3-4 je nastavená modulácia na FSK
Bitmi 0-1 je vypnutý Gaussov filter (o ktorom bola už reč v texte)
0x03 0xFF Bitová rýchlosť, horný bajt
0x04 0xFF Bitová rýchlosť, dolný bajt. Vypočíta sa: 32MHz/0xFFFF ≈ 488,289 bit/s
0x05 0x00 Frekvenčný zdvih, horný bajt.
0x06 0x15 Frekvenčný zdvih, dolný bajt. Vypočíta sa: 61Hz*0x0015 = 1.281 kHz
0x07 0x6C Frekvencia, horný bajt.
0x08 0xAA Frekvencia, stredný bajt.
0x09 0x7F Frekvencia, dolný bajt. Vypočíta sa: 61Hz*0x6CAA7F = 434.413635 MHz
0x11 10000000 Bit 7 zapína koncový stupeň.
Bitmi 0-4 je nastavený výkon na -18 dBm (OutPwr)
0x12 00000010 Bitmi 0-3 je nastavená rampa na 1 milisekundu. (PaRamp)
0x18 10000001 Bitom 7 je nastavená vstupná impedancia prijímača na 200 Ohm (LnaZin)
Z bitov 3-5 sa číta aktuálna úroveň citlivosti (keď je prepnutá na automatiku)
Bitmi 0-2 je nastavená citlivosť na maximum. (LnaGain)
0x19 00010111 Bitmi 7-5 sa nastavuje DccFreq.
Bitmi 0-4 je nastavená šírka pásma na minimum, tj 2.604 kHz. (RxBw)
0x25 00000000 Bitmi 6-7 je nastavená funkcia pinu DIO0 tak, ako som popísal v texte.
0x29 0xFF Spodný prah sily signálu, ktorý prijímač začne spracúvať (Rssi)
0x2C 0x00 Dĺžka preambuly, horný bajt.
0x2D 0x03 Dĺžka preambuly, dolný bajt. Je nastavená na 0x00003, čiže 3 bajty.
0x2E 10010000 Bitom 7 je zapnuté synchronizačné slovo. (tj bude súčasťou paketu.)
Bitom 6 sa zapína/vypína FifoFillCondition
Bitmi 3-5 je nastavená dĺžka synchronizačného slova na 2+1=3 bajty
Bitmi 0-2 je nastavený počet tolerovaných chýb na 0 bajtov
0x2F 0xD7 Hodnota prvého bajtu synchronizačného slova je 0xD7
0x30 0x17 Hodnota druhého bajtu synchronizačného slova je 0x17
0x31 0x87 Hodnota tretieho bajtu synchronizačného slova je 0x87

0x37 00010000 Bitom 7 je nastavený formát paketu na fixnú dĺžku
Bitmi 5-6 je vypnuté kódovanie dát, ktoré má vylepšiť prenos.
Bitom 4 je zapnutý CRC v pakete (kontrolný súčet).
Bitom 3 je nastavené, že v prípade nesprávneho CRC sa vymaže pamäť FIFO.
Bitmi 1-2 je vypnutá adresa zariadenia. (Tj paket ju nebude obsahovať.)
0x38 0x05 Tu je nastavená dĺžka paketu na 5 bajtov. (Dĺžka jeho dátovej časti.)
0x3C 10000110 Bitom 7 je nastavené, že vysielanie začne, keď je aspoň 1 bajt vo FIFO
Bity 0-6 nemajú pre toto nastavenie význam.
0x58 0x2D Touto hodnotou je nastavená vysoká citlivosť prijímača.
0x5A 0x55 Touto hodnotou je nastavený normálny mód vysielača (výkon max. 13dBm)
0x5C 0x70 Touto hodnotou je nastavený normálny mód vysielača (výkon max. 13dBm)
0x6F 0x30 Stupeň automatického nastavovania citlivosti prijímača pri A/D prevode
0x01 00000000 Bitmi 2-4 je modul nastavený predbežne do režimu spánku. (hodnota 000)

Pri zasunutí textovej USB vysielačky do USB portu, sa najprv všetky hore uvedené čísla prenesú z PIC obvodu do modulu RFM69W, čím sa vykoná jeho prvotné nastavenie. Potom sa rozbehne hlavný program. -Podobne pri otvorení PC programu sa uskutoční takýto prenos čísel, avšak už uložených v PC programe. To preto, aby sa aktualizovali posledné zmeny nastavenia vykonané užívateľom v počítači (ktoré zostali uložené v PC registroch). -Počítačový program obsahuje okno nastavení RF modulu, ako je frekvencia, zdvih, výkon, atď.... Akékoľvek zmeny nastavenia sa okamžite v reálnom čase prenášajú cez USB do PIC obvodu a odtiaľ hneď preposielané na príslušné adresy RF modulu, kde sa aplikujú. Hneď na to je daný register RF modulu (ktorého hodnota bola zmenená) prečítaný a táto hodnota preposlaná späť do PC, kde sa aplikuje späť na ovládací prvok. (Každý ovládací prvok Windows okna sa dá totiž meniť aj softvérovo.) Uvedený proces tvorí akúsi spätnú kontrolu pre užívateľa, či k zmene parametra v RF module naozaj došlo. Povedzme, že by sa RF modul pokazil. Zmeny parametrov sa potom nebudú dať vykonávať a užívateľ to zistí tak, že ovládací prvok (track-bar alebo combo-box) sa bude vracať späť na pôvodnú hodnotu.
V sekvencii čísel, ktoré sme posielali sú všetky potrebné nastavenia, aby RF modul mohol pracovať a prenášať dáta. Sekvencia je zakončená uvedením modulu do režimu spánku. Režimy modulu sa ovládajú bitmi 2-4 na adrese 0x01. Sú tam tieto režimy (vyberám len tie, ktoré budeme používať):

000 → Režim spánku. (Sleep)
001 → Standby mode
011 → Režim vysielania (Tx)
100 → Režim príjmu (Rx)

Čiže keď chcem zostávať na prijme, musím tieto bity nastaviť na hodnotu 100 a keď chcem vysielať, na hodnotu 011. Počas komunikácie medzi oboma textovými vysielačkami sa teda prepína medzi týmito dvoma režimami. Keď užívateľ mení nastavenia, modul prejde za ten čas do režimu „Standby“, čo je kód 001. Samozrejme, že modul nie je schopný prejsť z režimu príjmu do režimu vysielania a naopak okamžite. Trvá mu to nejaký čas. Preto existujú stavové bity indikujúce pripravenosť. Keď vydám modulu príkaz prejsť do režimu Rx, musím  sledovať cyklicky stav bitu č.6 na adrese 0x27. Keď modul ešte nie je pripravený na príjem, bude jeho hodnota 0. Keď už je pripravený, bude mať hodnotu 1. Až potom môže program pokračovať ďalej. Podobne je tomu s režimom vysielania. Keď vydám modulu príkaz prejsť do režimu Tx, musím sledovať cyklicky stav bitu č.5 na adrese 0x27. Keď modul ešte nie je pripravený na vysielanie, bude jeho hodnota 0. Keď už je pripravený, bude mať hodnotu 1. Až potom môžem začať posielať do pamäte FIFO svoje dáta, ktoré sa tým začnú okamžite vysielať. -Obdobne je tomu aj s prechodom do režimu „Standby“ alebo „Sleep“. Keď vydám modulu príkaz prejsť do režimu „Standby“ alebo „Sleep“, musím sledovať cyklicky stav bitu č.7 na adrese 0x27. Keď modul do jedného z týchto režimov ešte neprešiel, bude jeho hodnota 0. Keď už prešiel, bude tam hodnota 1.
Keď je modul prepnutý do režimu príjmu (Rx) a príjme nejaký paket, informáciu o jeho prijatí vyšle len vtedy, keď ho prijal celý (tj počet bajtov nastavenej dĺžky paketu). Východzia hodnota je nastavená na 5 bajtov. (To je dĺžka dátovej časti paketu.) Modul má pri tomto nastavení vyhradené v pamäti FIFO miesto pre 5 bajtov. Keď sa zaplní, objaví sa napätie na pine DIO0. Toto je vedené na pin RA5 v PIC obvode, kde sa vyvolá prerušenie hlavného programu.  PIC obvod potom prečíta obsah pamäti FIFO (prenesené dáta) a odošle do PC k zobrazeniu pre užívateľa.
Pri vysielaní sa postupuje opačne. Najprv prepnem modul do režimu vysielania (Tx). Potom pošlem do pamäti FIFO dáta k odoslaniu. (To prebehne rýchlo.) Modul začne tieto dáta hneď vysielať. Keď je s tým hotový, zapne na pine DIO0 napätie. Napätie je vedené na pin RA5 PIC obvodu z ktorého sa dozvie, že sa môže prepnúť späť na príjem.

Program na strane PC.
Program je napísaný v jazyku C++ a používa funkcie Windows API. Nimi sa obsluhujú prvky okna ako editbox do ktorého píšeme správu alebo track-bary či combo-boxy, ktorými nastavujeme vlastnosti prenosu. Windows posiela oknám otvorených programov rôzne správy o aktuálnom dianí v PC, ako je napr. pohyb myšou, písanie na klávesnici atď.. Posiela aj správy o dianí na USB zbernici. Operačný systém Windows pristupuje k portom PC ako k súborom. Teda aj k USB portu pristupuje ako k súboru. Každý súbor treba najskôr otvoriť. Na to slúži funkcia CreateFile(). V parametroch tejto funkcie sa zadáva, že ho otvárame ako existujúci, otvárame ho na čítanie aj zápis a budeme s ním komunikovať asynchrónne. Funkcia CreateFile() nám potom vráti identifikačné číslo súboru (čiže USB portu), ktoré budeme používať pri operácii čítania vo funkcii ReadFile() a zápisu vo funkcii WriteFile(). Toto identifikačné číslo sa volá Handle (rukoväť). Lenže to nie je všetko, čo o nás funkcia CreateFile() vyžaduje. To najhlavnejšie je cesta k súboru. V našom prípade adresa portu, do ktorého je zasunutá USB vysielačka. Tú nepoznáme, preto ju musíme zistiť. Na to slúžia viaceré funkcie a určitý postup s nimi, ktorý teraz popíšem: Najskôr použijeme funkciu SetupDiGetClassDevs(), ktorá vráti rukoväť ku všetkým zariadeniam danej triedy pripojeným k PC. Vo svojich parametroch vyžaduje zadanie kódu tejto triedy. Naše zariadenie je triedy HID, preto do nej vložíme kód pre triedu HID. Je to však pomerne zložité číslo, preto použijeme k jeho zisteniu funkciu HidD_GetHidGuid(). Tá nám vráti a uloží do špeciálnej premennej tento kód. Túto premennú potom vložíme do už spomínaného parametra funkcie SetupDiGetClassDevs(). -Keď už teraz máme „v rukách“ rukoväť ku všetkým HID zariadeniam aktuálne pripojeným k PC, musíme vyhľadať to naše. Na to slúži funkcia SetupDiEnumDeviceInterfaces(). Zakaždým keď túto funkciu znovu zavoláme, načíta iné zariadenie, ktoré je ďalšie v poradí. Preto ju treba volať cyklicky až dokiaľ neprejde všetky zariadenia a nenájde to naše. Funkcia vracia odkaz na aktuálne načítané zariadenie. Tento odkaz použijeme v parametroch funkcie SetupDiGetDeviceInterfaceDetail(), ktorá získa podrobné informácie o rozhraní práve načítaného zariadenia. Jedna z nich je aj „DevicePath“, čiže cesta k jeho rozhraniu. Túto cestu vyžaduje funkcia CreateFile() ktorá slúži na otvorenie zariadenia. Ona vracia rukoväť (handle) k zariadeniu. To je to hlavné, čo potrebujeme, aby sme mohli používať funkcie ReadFile() a WriteFile(). Rukoväť je potrebná aj vo funkcii HidD_GetAttributes() ktorou zistíme, či otvorené zariadenie je práve to naše. Ňou totiž získame všetky atribúty otvoreného zariadenia – mimo iné aj čísla Product ID a Vendor ID. (O ktorých som už podrobne písal.) V prípade textovej USB vysielačky majú hodnotu, akú sme si zvolili:

Vendor ID = 04D8
Product ID = 01A5

Ak sa tieto čísla nezhodujú s načítaným zariadením, nejedná sa o to naše. Treba ho potom zatvoriť a načítať ďalšie. Zatvoríme ho pomocou funkcie CloseHandle(). Keď nájdeme svoje zariadenie (textovú USB vysielačku), necháme ho otvorené a proces hľadania ukončíme. Od tejto chvíle s ním komunikujeme pomocou funkcii ReadFile() a WriteFile(). Do nich sa vkladá práve získaná rukoväť. Funkcia ReadFile() číta dáta z USB vysielačky. Lenže my nevieme dopredu, kedy z nej dáta prídu. Treba na ne čakať. Čakanie by ale zastavilo celý program. Preto je v programe vytvorené vlákno, ktoré beží súbežne s programom. Vlákno je zacyklené nekonečnou slučkou, v ktorej sa nachádza funkcia ReadFile() a funkcia WaitForSingleObject() čakajúca na príchod dát zo zariadenia. Okrem iného je schopná tiež vyhlásiť chybu, keď sa stratí spojenie so zariadením – napr. z dôvodu, že sme ho odpojili z USB portu. Preto náš program vie, kedy ho odpojíme. Keď je zariadenie odpojené, nekonečná slučka vlákna sa ukončí a program začne každých 10 milisekúnd vykonávať hore popísanú procedúru skenovania zariadení HID na USB zbernici. Keď vysielačku opäť zasunieme, program ju opäť nájde a cyklus skenovania sa skončí. Hneď potom sa vlákno znovu rozbehne a čaká na príchod dát. Funkcia ReadFile() ukladá prijaté dáta do textového bufra, ktorý má dĺžku 65 bajtov. Už som spomínal, že naše zariadenie je ale nakonfigurované tak, že prenáša len 64 bajtov. Vo Windowse je však v bufri ešte jeden bajt naviac, konkrétne bajt 0. Tento bajt je vyhradený pre iné účely a v programe ho nepoužívam. Dáta teda začínajú až od pozície 1 a pokračujú k pozícii 64. (Bajt 0 je 65-ty.) V prípade, že chceme dáta do zariadenia poslať, stačí ich vložiť do bufra (najviac 64) a zavolať funkciu WriteFile(). Vtedy sa obsah bufra okamžite odošle do PIC obvodu. Avšak aj tu však platí, že dáta treba zapisovať až od pozície 1. Na pozícii 0 musí byť vždy zapísaná hodnota 0. Inak to nebude fungovať.

Ako pracuje komunikácia medzi textovými vysielačkami.
Obe textové vysielačky majú v sebe naprogramovaný systém zabezpečenia prenosu proti strateným paketom napr. v dôsledku slabého signálu, rušenia, atď... Tento systém je nezávislý na PC. Keď PC pošle do PIC dáta pre prvý rádiový paket (východzia hodnota je 5 bajtov). PIC program vloží na koniec dát ešte poradové číslo paketu. Prvý paket má poradové číslo 1, preto do jeho piateho bajtu vloží číslo 1. Z toho vyplýva, že užitočné dáta, ktoré chceme z počítača preniesť sú vždy o jeden bajt kratšie. (V našom prípade len 4 bajty.) Keď protistrana paket prijme, pošle zariadeniu naspäť potvrdzujúci paket. Ten má v prvom bajte číslo 4 (toto číslo nepatrí medzi ASCII znaky využiteľné k dopisovaniu, preto sa dá použiť na takéto účely) a na poslednom piatom bajte poradové číslo prijatého paketu. Vysielacia strana tak zistí, že paket s týmto číslom bol doručený a pokračuje zaslaním ďalšieho paketu - tj ďalšiu časť správy s dĺžkou 4 bajty. Keby potvrdenie od protistrany neprišlo, vysielacia strana za jednu sekundu zopakuje ten istý paket, tj s rovnakým poradovým číslom. Opakuje ho dovtedy, dokedy neobdrží potvrdzujúci paket. Najviac ho opakuje 10x. Ak ani na desiaty raz nedostane potvrdenie, vyhlási zlyhanie prenosu v informačnom okienku. Môže nastať ešte jedna situácia: paket bol síce doručený (protistrana ho prijala), ale stratil sa potvrdzujúci paket. Čiže vysielacia strana neobdržala potvrdenie. Preto opakuje svoj aktuálny paket s rovnakým číslom. Prijímacia strana ho však už raz prijala a poslala do PC k zobrazeniu pre užívateľa. Teraz by ho zobrazoval druhý krát, keby ho poslala do PC. To ale nechceme. Nechceme, aby sa nám v prijatom texte opakovali niektoré úseky správy viac krát za sebou. Preto prijímacia strana porovnáva ešte poradové číslo aktuálne prijatého paketu s predošlým a keď sa zhodujú, neodošle dáta do PC k zobrazeniu (lebo je to ten istý), ale pošle znovu len potvrdzujúci rádiový paket vysielacej strane. Keď sa to už podarí a vysielacia strana potvrdzujúci paket konečne obdrží, dá povel PC k poslaniu ďalšieho úseku správy (o dĺžke 4-och bajtov), ktorá má byť odoslaná.
Vysielačka komunikuje s PC cez USB pomocou 64 bajtových paketov tam aj späť. Keď je dĺžka rádiového paketu nastavená na 5 bajtov, posiela sa správa rozdelená po 4 bajtových úsekoch. Čiže každý aktuálny USB paket s dĺžkou 64 bajtov má obsadené vždy len 4 bajty zo správy, ktorú chce užívateľ odoslať protistrane. To ale nie je úplne všetko. Z PC do zariadenia sa posiela ešte jeden údaj, ktorý nemá so správou nič spoločné ale je  len inštrukciou pre PIC procesor. Inštrukciou o tom, že práve poslané dáta sú správa k odoslaniu, alebo dáta k nastaveniu. Keď totiž meníme nastavenia ako je šírka pásma, výkon, prenosová rýchlosť, posielajú sa do PIC tiež dáta a procesor ich musí rozlíšiť od dát určených na rádiové vysielanie. K tomuto účelu je určený prvý bajt 64 bajtového paketu. Ak je v ňom číslo 0x01 znamená to, že sa jedná o dáta určené pre rádiové vysielanie. Ak je na tej pozícii číslo 0x02, jedná sa o nastavovacie dáta modulu. Keď napríklad meníme polohu prvého trackbaru s názvom „Ladenie Fo“, meníme tým frekvenciu. Pri každej zmene toho trackbaru sa v reálnom čase odosielajú do PIC obvodu cez USB tri čísla: v prvom bajte číslo 0x02, v druhom bajte adresa registra v RF module na ktorej sa nastavuje frekvencia - čiže 0x08 a v treťom bajte hodnota frekvencie ktorá sa mení podľa toho, ako hýbeme trackbarom. PIC procesor tieto zmeny okamžite preposiela do RF modulu na uvedenú adresu a frekvencia sa preto mení. To isté sa deje aj pri ostatných zmenách nastavení buď pomocou track-barov alebo pomocou combo-boxov. -Už som hovoril o tom, že po každej zmene nejakého parametra v RF module PIC obvod túto adresu ešte znovu prečíta a jej obsah prepošle späť do PC kvôli spätnej kontrole, či k zmene naozaj došlo. Keby nie (napr z dôvodu poruchy RF modulu), ovládací prvok v okne programu by sa vrátil späť na pôvodnú hodnotu. Čísla v USB pakete sú rovnaké s rovnakým významom ako pri odosielaní do PIC, akurát teraz v opačnom smere. Čiže v prvom bajte je číslo 0x02 (tj jedná sa o zmenu parametrov), v druhom bajte je adresa modulu a v treťom bajte hodnota na tej adrese. Táto hodnota má potom softvérový vplyv na polohu ovládacieho prvku v okne programu.
Keď PC posiela správu k rádiovému odvysielaniu, pošle do PIC obvodu v prvom bajte USB paketu číslo 0x01 (tj jedná sa o správu pre vysielanie). Potom nasleduje počet bajtov tej správy podľa toho, koľko sme si nastavili – tj aký dlhý máme nastavený rádiový paket. Ak je nastavený na 5 bajtov, posielajú sa 4 bajty správy. (Dôvod som už vysvetlil.) Keď bola správa úspešne rádiovo odvysielaná a doručená, zariadenie obdrží potvrdzujúci paket od protistrany. Vtedy pošle do PC povel k odoslaniu ďalšej časti správy. Na to slúži posledný, 64-tý bajt USB paketu. Keď sa v ňom objaví číslo 0x01 znamená to, že paket bol doručený, čo je zároveň povel pre PC k poslaniu ďalšej časti správy (v našom prípade ďalšie 4 bajty). Ak však prenos zlyhal (tj minulo sa všetkých 10 pokusov na odvysielanie), zariadenie pošle do PC na pozícii 64 číslo 0x02. Vtedy sa užívateľovi zobrazí na pracovnej ploche informačné okienko informujúce o zlyhaní prenosu. Po jeho potvrdení sa PC program resetuje a pripraví na ďalšie použitie.
Pri zaškrtnutí políčka indikátory v hlavnom okne programu sa začne zobrazovať sila signálu v dBm. Môžem si nastaviť aj riadenie citlivosti prijímača (LnaGain) na „auto“. Vtedy sa začne v hlavnom okne okrem sily signálu zobrazovať aj aktuálna hodnota automaticky nastavenej citlivosti. Vtedy sa deje pri USB komunikácii toto: pri zaškrtnutí políčka sa v prvom bajte USB paketu pošle číslo 0x0A, čo je povel pre PIC obvod, že ideme nastavovať „vypínače“. V druhom bajte sa pošle číslo 0x01, čo znamená „zapni vypínač indikátorov“. Pri odškrtnutí políčka „indikátory“ sa pošle číslo 0x00 čo znamená „vypni vypínač indikátorov“. (Ním sa vypnú všetky). Keď sú indikátory zapnuté, zobrazuje sa aktuálna sila signálu v hlavnom okne a tiež aktuálne nastavená citlivosť LnaGain. Ak však nie je nastavená na „auto“, je PC programom jej zobrazovanie vypnuté. PIC obvod posiela uvedené údaje každých 5 milisekúnd a aktualizuje ich. V prvom bajte USB paketu posiela vtedy číslo 0x0A. Z toho PC program zistí, že sa jedná o dáta z indikátorov. V druhom bajte posiela hodnotu sily signálu a v treťom bajte hodnotu aktuálne nastavenej citlivosti. (PC ju zobrazuje len vtedy, keď je nastavená na „auto“.)

Oživenie zariadenia.
Po osadení a zacínovaní súčiastok pripojíme programátor PICKIT 2 alebo PICKIT 3 do konektora P1. Šípka, ktorá je nakreslená na programátore je vyznačená aj v schéme a na nákrese plošného spoja aby bolo jasné, ako ho otočiť. -Potom prepojíme piny Z1 a Z2 drátovou prepojkou. (Je to dočasné napájanie pre zariadenie z programátora.) Nakoniec nahráme program do PIC a prepojku zrušíme. (Pri ďalšej potrebe programovania už bude zariadenie napájané z USB zbernice.) Po zasunutí zariadenia do USB, by malo začať fungovať. Treba však počkať na dokončenie procesu enumerácie, než mu PC pridelí adresu a zaregistruje si ho do správcu zariadení.