Domov
Events
Latest images
Hľadať
Zoznam užívateľov
Registrácia
Prihlásenie
Fotón- Posts : 709
Join date : 06.11.2020
16112021
Náhodné mutácie vznikajú napr. ako chyby pri replikácii DNA. Existujú 4 rôzne nukleové kyseliny, ktorých kombináciou je poskladaný kód DNA. Keď má dôjsť k tvorbe proteínu, najskôr sa príslušný gén (úsek DNA) skopíruje do novej molekuly, zvanej mRNA. Tá putuje mimo bunku, kde sa nachádza aparát schopný na základe týchto dát postaviť proteín. Proteíny sa skladajú z aminokyselín, ktorých je 20. Každá aminokyselina je pripojená k tzv. tRNA, ktorá má na opačnom konci troj-kombináciu nukleových kyselín. Tá pasuje a pripojí sa na opačnú trojkombináciu nukleových kyselín na povrchu mRNA. Enzým ribozóm potom pripojí aminokyselinu k reťazcu a odhodí už nepotrebnú tRNA, na ktorú bola aminokyselina pripojená. Takto sa postupne vyskladá celý proteín, ako je vidno na nasledujúcom obrázku:
Keď teda nejaká náhodná mutácia zmení v DNA nukleovú kyselinu za inú, zmení sa tým kód, čo vo väčšine prípadov vedie k zmene aminokyseliny v proteíne. Nie vždy, pretože aminokyselín je 20, avšak trojkombinácii nukleových kyselín môže byť až 4*4*4=64. Preto existujú tRNA s viacerými trojkombináciami, ktoré majú na sebe pripojenú jednu a tú istú aminokyselinu. Napríklad Glycin je kódovaný trojicami GGU, GGC, GGA, GGG. Čiže keď sa GGU zmení na GGC, nezmení to aminokyselinu v proteíne. Volá sa to "tichá mutácia". V dostatočnom počte mutácii sa teda vyskytuje zmes tichých mutácii a aktívnych mutácii. To však nič nemení na skutočnosti, že existuje približne rovnaká pravdepodobnosť, že náhoda vylosuje jednu z 20-tich aminokyselín. Leucin, Arginin a Serin majú o čosi vyššiu pravdepodobnosť, lebo sú kodované až 6-timi trojkombináciami. Naopak Tryptofan a Methionin iba jednou trojicou, preto pravdepodobnosť ich "vylosovania" je o čosi nižšia voči stredu, čo je číslo 64/20=3,2. .....Na každej pozícii proteínu existuje teda 20 možností vylosovania - tj. môže byť vylosovaná jedna z 20-tich aminokyselín. Pravdepodobnosť pre každú aminokyselinu je teda 1:20 +/-. Pravdepodobnosť vylosovania správnej aminokyseliny na prvej pozícii je teda 1/20. Pravdepodobnosť vylosovania správnej aminokyseliny na druhej pozícii je ďalších 1/20. Pravdepodobnosť vylosovania správnych aminokyselín na oboch pozíciách je teda (1/20)*(1/20)=0,0025 lebo existuje už 400 možností usporiadania. 20*20=400. S každou ďalšou pozíciou v proteíne rastie počet možností usporiadania celku exponenciálne. Takže 10 miestny proteín obsahuje 20*20*20*20*20*20*20*20*20*20=10240000000000 možností usporiadania celku. Drvivá väšina proteínov sú dlhé stovky až tisíce aminokyselín. Čiže stovky až tisíce miestne čísla. Toľko možností usporiadania. Z tých možností sú iba niektoré, ktoré sú funkčné a niečo robia. Drvivá väčšina sú neužitočné kombinácie.
Keď teda nejaká náhodná mutácia zmení v DNA nukleovú kyselinu za inú, zmení sa tým kód, čo vo väčšine prípadov vedie k zmene aminokyseliny v proteíne. Nie vždy, pretože aminokyselín je 20, avšak trojkombinácii nukleových kyselín môže byť až 4*4*4=64. Preto existujú tRNA s viacerými trojkombináciami, ktoré majú na sebe pripojenú jednu a tú istú aminokyselinu. Napríklad Glycin je kódovaný trojicami GGU, GGC, GGA, GGG. Čiže keď sa GGU zmení na GGC, nezmení to aminokyselinu v proteíne. Volá sa to "tichá mutácia". V dostatočnom počte mutácii sa teda vyskytuje zmes tichých mutácii a aktívnych mutácii. To však nič nemení na skutočnosti, že existuje približne rovnaká pravdepodobnosť, že náhoda vylosuje jednu z 20-tich aminokyselín. Leucin, Arginin a Serin majú o čosi vyššiu pravdepodobnosť, lebo sú kodované až 6-timi trojkombináciami. Naopak Tryptofan a Methionin iba jednou trojicou, preto pravdepodobnosť ich "vylosovania" je o čosi nižšia voči stredu, čo je číslo 64/20=3,2. .....Na každej pozícii proteínu existuje teda 20 možností vylosovania - tj. môže byť vylosovaná jedna z 20-tich aminokyselín. Pravdepodobnosť pre každú aminokyselinu je teda 1:20 +/-. Pravdepodobnosť vylosovania správnej aminokyseliny na prvej pozícii je teda 1/20. Pravdepodobnosť vylosovania správnej aminokyseliny na druhej pozícii je ďalších 1/20. Pravdepodobnosť vylosovania správnych aminokyselín na oboch pozíciách je teda (1/20)*(1/20)=0,0025 lebo existuje už 400 možností usporiadania. 20*20=400. S každou ďalšou pozíciou v proteíne rastie počet možností usporiadania celku exponenciálne. Takže 10 miestny proteín obsahuje 20*20*20*20*20*20*20*20*20*20=10240000000000 možností usporiadania celku. Drvivá väšina proteínov sú dlhé stovky až tisíce aminokyselín. Čiže stovky až tisíce miestne čísla. Toľko možností usporiadania. Z tých možností sú iba niektoré, ktoré sú funkčné a niečo robia. Drvivá väčšina sú neužitočné kombinácie.
Share this post on:
Komentáre
No Comment.
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.