Posledné tri dni v noci:
"duškóóó","duško môôôj", "duško (ne)hnevaj sa na mňa!!!", Pomôžte mi prosím vás!!!

Ako ošetrovateľ a opatrovateľ Som (ne)zlyhal. Ale, ako syn Som (ne)bol na dosť na blízku, vtedy keď ma potrebovala. Bol Som pri nej akosy (pri)krátko. Venoval Som sa viacej svojmu programu ako jej. Ovládali a riadili ma (bez)citné a urazené eGo a emócie!

Keby Som vedel, že sú to jej posledné dni, ležal bych pri nej a sedel.

Chcem ju ešte pred odchodom polúbiť, postískať, lahnúť si vedľa k nej, pomôcť jej a vypočuť si ju.

Strašne ma mama ľúbila a ja ju tiež, len Som to nedával na javo. Jej lásku ku mne v posledných dňoch Som (ne)opätoval.

Prečo je človek tak hluchý a slepý!?

Tak mi treba, navždy ma budú tieto jej povzdychy prenasledovať. Človek sa učí z vlastných chýb. Kiež bych o nich vedel do predu!

Mami, navždy si ostala v mojom srdci. Odpusti mi! ľúbim ťa!!!