List Rimanom

Ako mám rozumieť tejto vete z Listu Rimanom? „Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť.“


Keď je nejaký človek bezbožný, a ty nekonáš dobré skutky, ale veríš v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tak sa tvoja viera zaráta za spravodlivosť? To znamená, že pôjdeš za toto do neba?


Je táto veta náročná na pochopenie? Myslia sa ako bezbožní práve Rimania? V akej relácii, vzťahu, je v tejto vete bezbožný a veriaci? Kto v tej vete ospravedlňuje bezbožného?

Čitateľ biblie tomu ľahko porozumie: "ten, ktorý sa nespolieha na svoje skutky, nezakladá si na skutkoch...." -To neznamená, že skutky nemáme konať. Tie konáme, lebo sme získali jeho prirodzenosť. Opačne to však neplatí: tj.: "konajme skutky, aby sme čosi od neho získali". ....Skutky nie sú platidlo. Tie sú vyžadované, ako samozrejmosť. Ten kto nasleduje Krista ich prirodzene koná.

Viac ma zaujíma tam to slovo bezbožný. Kto to je? Aký to je človek?

Lemmy napísal:Viac ma zaujíma tam to slovo bezbožný. Kto to je? Aký to je človek?

V origináli je slovo asebés, čo doslova znamená človek "bez úcty k Bohu, odsudzujúci Boha":

https://www.blueletterbible.org/lang/lexicon/lexicon.cfm?t=kjv&strongs=g765

Je použité na 8 miestach v biblii:


Rim 4:5
Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť.

Rim 5:6
Lebo Kristus, keď sme ešte boli slabí, ešte za času zomrel za bezbožných.

1Tim 1:9
vediac to, že zákon nie je daný pre spravedlivého, ale pre bezzákonných a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnych, pre nesvätých a obecných, pre otcovrahov a materovrahov a pre vrahov vôbec,

1Pt 4:18
A jestli aj spravodlivý sotva býva zachránený, bezbožník a hriešnik kde sa ukáže?

2Pt 2:5
a neušetril ani starodávneho sveta, ale ôsmeho Noeho, hlásateľa spravedlivosti, zachránil, keď bol uviedol potopu na svet bezbožných.

2Pt 3:7
A terajšie nebesia i zem sú odložené tým istým slovom a opatrujú sa pre oheň v deň súdu a zatratenia bezbožných ľudí.

Júd 1:4
Lebo sa bočnými cestami votreli niektorí ľudia, dávno vopred zapísaní k tomu odsúdeniu, bezbožníci, ktorí obracajú milosť nášho Boha na nestudatosť a jediného samovládcu Boha a nášho Pána Ježiša Krista zapierajú.

Júd 1:14-15
A prorokoval aj o nich siedmy od Adama Enoch, keď povedal: Hľa prišiel Pán so svojimi svätými myriadami učiniť súd proti všetkým a náležite skárať všetkých ich bezbožníkov pre všetky skutky ich bezbožnosti, ktorými páchali bezbožnosť, a pre všetky tvrdé reči spupné, ktoré hovorili proti nemu, hriešnici, bezbožní.


Z uvedených (ostatných) citátov vyplýva, že bezbožník (asabés) ak zostáva vo svojej  bezbožnosti, bude odsúdený. -Boh teda ospravedlňuje iba takého bezbožníka, ktorý činí pokánie a teda verí. Inými slovami, prestal byť bezbožným. Jeho bezbožnosť je pre neho minulosť. Vyplýva to z celého kontextu, z ktorého je citovaný onen verš:


Rim 4:1-9
Čo teda povieme o Abrahámovi, o svojom praotcovi, že čo našiel podľa tela? Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie u Boha. Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť. Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti. Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravodlivosť. Ako aj Dávid hovorí o blahoslavenstve človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov: Blahoslavení, ktorým sú odpustené neprávosti, a ktorých hriechy sú prikryté! Blahoslavený človek, ktorému Pán nepočíta hriechu. Čo teda, či sa vzťahuje toto blahoslavenstvo iba na obriezku a či aj na neobriezku? Lebo hovoríme, že Abrahámovi sa počítala viera za spravodlivosť.