Rozhovor 4-och doktorov nad témou Covid-19

nevrav mi ze je to video s bukovskym. na toho fakt nemám náladu 

Okrem neho sú tam ešte traja ďalší špičkoví doktori. Ich vyjadrenia sú rozhodne zaujímavé a stoja za úvahu. A Bukovský už zmiernil. Zrejme si už uvedomil, že je to dosť vážne.

Len tak pre informáciu:

MUDr. Jozef VALKY, PhD., CETC, primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny
FNsP FDR Banská Bystrica
• MUDr. Libor NEČAS, PhD., prednosta Ortopedickej kliniky, Univerzitná nemocnica Martin
• MUDr. Rudolf STRAKA

sorry , mala som to najskor skuknút az potom okomentovat 

idem to skusnút

ty , dobrááá debata .. idem pozerat

Čítam na Wikipédii, že vírus pre COVID-19 neustále mutuje. Ako potom sledujú, zisťujú vírus, keď je stále iný?

lemmy porovnávaním genómu , ale cituj, kde sa to píše

https://www.bbc.com/future/article/20210119-covid-19-variants-how-the-virus-will-mutate-in-the-future

Wikipédia napísal:Niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže hosťovské telo nie je schopné vyvinúť si permanentnú odolnosť.

Vírus

Wikipédia napísal:Vírus SARS-CoV-2, podobne ako iné vírusy, mutáciami neustále vytvára nové varianty, nepredpokladá sa však, že by tým výrazne obmedzil účinnosť vyvinutých vakcín.

COVID-19

fotón, lemmy sa pytaj aj , ako sledujú - zistujú vírus ked sa stále mení .

Premiér: Bol by som rád, ak by Marek Krajčí povolil Sputnik V.

TASR

Dobrý článok o víruse a mutáciách.

Boj s variantami: Má mutování covidu vůbec nějaké hranice?

Lemmy napísal:Dobrý článok o víruse a mutáciách.
Boj s variantami: Má mutování covidu vůbec nějaké hranice?

V článku sa píše o mutáciách vírusovej RNA, ktorá je uložená v schránke. ...Imunitný systém ale bojuje proti glykoproteínovým výbežkom, nie RNA. Keď protilátky vírusovým výbežkom znemožnia naviazať sa na receptor bunkovej membrány ACE2, RNA nech je akokoľvek zmutovaná, sa do bunky nedostane. Vírus je zneškodnený.

RNA koronavírusu obsahuje gény na výrobu svojej kópie, schránky vírusu a glykoproteínových výbežkov. Tiež obsahuje signály na programovú bunkovú smrť hostiteľskej bunky (apoptózu). Vírus viac vo svojej RNA nepotrebuje. To je vlastne to najhoršie, čo sa môže stať: rozmnožiť sa a zničiť hostiteľa (viď video). Nič horšie sa mutáciami na RNA už asi nedá vymyslieť.

Takže význam v boji proti imunitnému systému človeka majú iba mutácie na géne kódujúcom glykoproteínové výbežky. ...Pretože však ACE2 sa nemení, ani gén pre výbezky (S-proteín) sa príliš nemôže zmeniť, lebo inak by to vírusu nepasovalo). Preto predošlé protilátky ktoré už imunitný systém vyvinul, nebudú úplne bez účinku.

V článku sa ďalej píše:
"Technicky vzato je počet možných kombinací vzniklých mutacemi jednotlivých písmen RNA genomu viru doslova vesmírný. Corona má v genomu 29 881 písmenek. Počet možných kombinací genomů je cca 4^14941. Čili absurdně extrémně nesnesitelně nepředstavitelné číslo."
Odpoveď:
To by platilo v prípade, že by sa jednalo o náhodné mutácie. To by vírus rýchlo skončil, keby mu mutačné pokusy založené na náhode, mali trvať kvadrilióny rokov, aby sa dopracoval k správnej kombinácii ktorá začína pasovať na receptor ACE2. Čiže mutácie dokázateľne nie sú náhodné. Je za tým mechanizmus. Zrejme taký, ktorý raguje na podnety od predošlých slabých väzieb na ACE2. Mutácie prebiehajú len v určitej oblasti, ktorá má na starosti väzobné miesto. To je zopár bázii. Čiže možných kombinácii nie je veľa a vírus to preto pri svojom počte a rýchlosti množenia stíha  v horizonte mesiacov.

Skvelo si to vysvetlil.